V dvoch rokoch vidí v zrkadle princeznú.
V siedmich rokoch vidí samú seba ako krásnu Popolušku alebo Šípkovú Ruženku.
V 14-ke vidí samú seba ako mladú dámu, ale tlstú s vyrážkami a myslí si, že takáto nemôže ísť von. „Aké odporné! “ vraví…
V 20-ke vidí samú seba ako príliš tlstú, príliš chudú, príliš malú, príliš vysokú s vlasmi príliš kučeravými alebo príliš rovnými. Ale ….. ide von i napriek tomu.
V 30-ke stále vidí samú seba ako príliš tučnú, príliš chudú, príliš malú, príliš vysokú, s vlasmi príliš kučeravými alebo príliš rovnými. Ale ….. nemá čas sa tým zaoberať a ide von napriek tomu.
v 40-ke stále vidí samú seba ako príliš tučnú, príliš chudú, príliš kučeravými alebo príliš rovnými. Ale myslí si “ Hej, veď žijem ! V pohode.“ A ide von v každom prípade.
V 50-ke uvidí smú seba v zrkadle a pomyslí si “ Konečne ….. som to ja.“ Ide von a myslí si “ Som dokonca lepšia. “
V 60-ke pozrie na seba a myslí na všetky tie ženy, ktoré sa v zrkadle na seba nemôžu pozrieť ……. Ide von a dobíja svet.
V 70-ke vidí samu seba a svoju hodnotu, svoj um, šťastie a spoznáva svoje schopnosti. Ide von a naplno vychutnáva život.
V 80-ke sa nezamestnáva pozeraním sa do zrkadla. Jednoducho si dá na seba červený klobúk a ide si užívať všetko, čo život ponúka.
Nasaďme si červený klobúk čím skôr !
Dbajme viac o to, aby sme si otvorili svoje srdcia ako o to, ako vyzeráme.
Tešme sa každému okamihu a podeľme sa s ním s tým, koho milujeme.
Užívajme si život, také aké sme !!!